|
DUCH SVÄTÝ, ZNÁMY NEZNÁMY
Guy Gilbert, známy francúzsky kňaz, bol raz navštíviť v nemocnici jedného zo svojich bývalých chovancov. Keď vyšiel von, posadil sa na chodník, aby si zapálil cigaretu. Vtom z dverí vyšiel mladý muž, nervózne chodiaci sem a tam. Oznamoval do telefónu krutú správu niekomu zo svojich príbuzných. Guy na pol ucha správu zachytil. Vstal, podišiel k nemu, dotkol sa ho za rameno a povedal: „Súcitím s tebou!“ „Ďakujem, otče,“ odpovedal mladý muž. Chvíľu sa spolu zhovárali. Hugues, tak sa muž volal, vyrozprával Gilbertovi drámu, ktorú práve prežil.
Pred hodinou mu v nemocnici zomrel otec. Len včera sa Hugues dozvedel, že keď bola jeho sestra v puberte, otec ju znásilňoval. Ihneď šiel za ním, aby žiadal od neho vysvetlenie tohto strašného správania. Našiel ho v kúpeľni – tam otec spáchal samovraždu a už 24 hodín umieral. Mladíkovi sa podarilo priviesť ho k sebe a dopraviť do nemocnice, kde skonal.
Hugues povedal: „V takejto chvíli by som sa rád oprel o nejakú vieru. Ale ja v Boha neverím.“ Z nemocnice vyšla jeho manželka a tiež jeho sestra v sprievode svojho manžela. Niekoľkými slovami im Guy vysvetlil, kto je a čo sa práve dozvedel. Už chcel odísť, ale zrazu dostal vnuknutie a hovorí: „Podajte mi všetci ruky!“ Všetci mu vložili ruky do jeho dlaní. Pomalým gestom ich požehnal a povedal pár slov o milosrdenstve a láske, ktoré sú teraz, v tejto ťažkej chvíli, viac ako inokedy, jeden druhému dlžní. V pohľade, ktorý naňho upierali, videl tvár premeneného Krista.
Stretnutie s kňazom sa ich očividne dotklo. Hugues, keď Gilbert odchádzal, položil otázku: „Ale prečo, prečo ste sa tu objavili teraz, práve teraz?“
Niekto by možno povedal: „náhoda“, iný: „malo to tak byť“. Byť v pravú chvíľu na pravom mieste je však v skutočnosti dielom Ducha Svätého. My tomu nerozumieme, prečo nám Boh posiela v pravú chvíľu niekoho, kto nám pomôže. Alebo naopak, nás pošle tam, kde nás niekto potrebuje. To je dielo Ducha. My jeho vanutie nemôžme ovládať, ale môžeme mu nastaviť svoje plachty. |
